Pre náš organizmus je nádorové ochorenie iba jednou z možností, ktoré nás nútia k tomu, aby sme zmenili spôsob pohľadu na náš organizmus a spôsob zaobchádzania s ním. Rakovina, ako fyzické ochorenie nemôže vzniknúť bez silného citového narušenia ukrývajúceho sa pod prahom a bez hlboko pôsobiacej frustrácie. Tak ako sa burina ničí spolu s koreňmi, treba rovnakým spôsobom ničiť aj rakovinu, inak sa objaví opäť.
Liečba rakoviny je možná výlučne zabezpečením telesnej, duševnej a citovej harmónie.
Je to podobné, ako keď záhradník pri vysychajúcom strome polieva uschnuté listy, pričom vie, že riešenie spočíva v koreňoch. Keď záhradník zalieva korene, rieši problém na úrovni príčin. Dôsledkom toho je, že sa strom prirodzeným spôsobom regeneruje. Pre záhradníka vidina uschnutých listov neznamená smrteľnú chorobu. Vie, že usychanie listov spôsobuje nedostatočný príjem živín a vody listami a zároveň aj celou rastlinou.
Neexistuje taký deň, aby organizmus nevyprodukoval milióny rakovinových buniek. U niektorých ľudí, ktorí sú pod vplyvom prechodného, ale silného stresu, sa vtedy tvorí oveľa väčšie množstvo rakovinových buniek ako za normálnych okolností. Tieto sa koncentrujú do klasterov, ktoré zmiznú, ak stres, depresia, zanikne. V prípade fyzického a citového stresu sa znižuje tvorba protirakovinových látok typu DNA, interleukínu II, a opäť sa zvýši ak sme uvoľnení a šťastní. Preto väčšina „rakovinových ochorení” zaniká bez akýchkoľvek zásahov lekárov, bez toho, že by v organizme spôsobili značné škody. V tejto minúte trpia rakovinou milióny ľudí bez toho, aby o tom mali čo i len tušenie. Na druhej starne sa milióny ľudí uzdravia bez toho, že by o tom vedeli.
by 